Ročník X m .

• V Budapešti, v sobotu, 15. augusta 1914.

Predplatoi eeefcpn TJhonk* t l i U M k w

ttrnmif rak . . JS kořte, N * M i n k a . . • mv MIKTfCvolUk m • • «,"

S * M d M n O i k * ! : . . S M t U k i . . J n í f t í . i * AwrifcT

T E L E T O H S 8 - 1 *

I Mimo dika p© B«d*H a. sviatku vychodí* kaidy äefi

fllavaý redaktor: Dr ADOLF PECHANY

Ru

Siretciirái voinsu

Inserty ratajů M dle, ravnaj tarify a platia sa vopred

si ďalej cúvajú. — Francúzsko a Anglicko odkázaly monarchii vojnu. Telegrammy anglického krála a ruského cára. ^S^Í&iS'víťazstvo Nem­

cov nad Francúzmi. — Obecenstvo a vojna. Budapešť, 14. augusta.

Čo každý statočný a mravného citu človek držal za cele prirodzené, teraz sklamaný stojí vo svojich nádejach. Ved ktože by si bol myslel, že sa najde v Europe národ, ktorý si stane na obranu najväčšieho hriechu, na obranu vraždy ? A predsa je tak. Rusko si stalo na obranu ohavného hriechu a tým hodilo hlaveň, ktorá plameňom strašnej vojny podpálila celú Európu tak, že plamene zašlahujú už aj na iné čiastky sveta. Francúzsko a Anglicko odkázalo aj našej monarchii vojnu. Anglicko tedy, s ktorým sme my nemali žiadnych hádnych otázok, stalo si tiež na stranu královrahov a tak dnes odhliadnuc od Grécka, Španielska a Por­tugalska niet v Europe štátu, ktorý by nestál vo vojne alebo nerobil prípravy ku nej.

Stáli by sme teda len v európskej vojne, keby jej plamene neprešlahovaly aj do iných čiastok sveta. Veci sa však obra­cajú tak, že stojíme pred s v e t o v o u v o i n o u. Najnovšie telegrammy totiž oznamujú, že sa nepriateľstvo rozprestrelo už aj na zámorské osady patričných moc­ností. Anglicko už aj napadlo Togo, ne­meckú osadu v Afrike. Belgicko za jeho neslýchané surovosti, ktoré páchalo na nemeckých, uhorských a rakúskych pod­daných, ktorí sa cez tú zdivočilú krajinu navracali domov, bude potrestané nielen v Luttichu a Namure, ale aj v africkom Kongu, kde o všetko orabúvané kmeny čakajú svoje vyslobodenie zpod belgického jarma. A to pyšné Anglicko, ktoré bez všetkej príčiny odkazuje vojny, svoje panstvo na zámorských krajoch udržovalo len tak, že polapané kmeny hnalo pred na­bité kanóny a v stách ich pustošilo. Ani v jednej anglickej provincii niet spokoj­nosti s bezohľadným, surovým vladařením Angličanov. Utlačené, anglickou hrabivo-sfou do špiku vyciciavané kmeny v Indii zaiste aj túto príležitosť použijú, aby sa striasly anglického jarma. V Egypte sa už za­počalo revolučné hnutie o vyhnatie Angli­čanov. V Austrálii sa hýbe pôda pod anglickým panstvom a južno-africké o slobodu a neodvislosf pripravené národy na čele s hrdinskými Búrmi zaiste túto příležitost použijú ku vydobitiu svojej Angličanmi zhabanej neodvislosti. Z Tokia

ale dochodia novšie chýry o tom, že sa Japonsko nedíva nečinne na Rusko.

Anglicko má nadmier mnoho záuj­mov po svete, ktoré obránit je nadmier veľkou úlohou, nie že by si ešte mohlo dovoliť pustiť sa do vojny proti iným štátom. A to do vojny za Srbsko a Rusko, Co je -hriechom proti spravedlivosti a mravnosti. Najprvší učenci Anglie ohra­dzujú sa proti vojne za podlosť, nemrav­nosť. A tu nám treba vyzdvihnúť, že na stranu počestnosti, mravnosti, na našu stranu stala si aj vláda severo-amerických Spojených Štátov, lebo americký národ nemôže sa nečinne dívať na tú vzpupnosť anglickú a francúzsku, ktorá za nemrav­nosť chytá sa zbrane, aby sa rozprestrela.

Kto sa púšťa do vojny z takého ne­mravného základu, s toľkou záplavou lže, klamstva a podvodu ako naši nepriatelia so svojimi panovníkmi, ten sám musí by í najlepšie presvedčený, že na víťazstvo rátať nemôže. Na bojišti nerozhoduje boj lož, lež zbraň a Boh pravde nikdy nedal zhynúť a nedá ani teraz!

Porátame s Ruskom. Rusi re tedru jú.

(Úradná zpráva.) Na severovýchod­nom bojišti jednu ruskú čatu, ktorá po­zostávala z jedného bataillona a viac ko­záckych stotín a ktorá mala viac strojo­vých pušiek a dvanásť kanónov, odbili sme tak, že nepriateľ rozutekajúc sa en­voi za hranicu. Krém toho viac menších ruských oddelení, ktoré přešly cez hra­nicu, už na blíženie sa našich čiat cúvlo. Rusi aj z rumunskej hranice cúvajú.

Ě$aakiflB«ešt, 13. augusta. Dia z Jassy přišlého telegrammu z rumunskej hranice cúvly silné ruské čaty. Pozdĺž hranice namiesto vojska ostaly len slabé čaty landšturmu.

P o r á ž k a kozákov. EVo v, 13. augusta. Ked v Ruskom Pol­

sku nariadili mobilisáciu, polské priemyselné robotníctvo jednomyseľne odoprelo poslušnost. Nato medzi robotníkmi a kozákmi strhla sa krvavá bitka. V Šošnoviciach, kde pracuje 40.000 banských robotníkov, všetcia polskl ro­botníci odopreli poslušnost. Medzi robotníkmi a kozákmi strhol sa opravdový boj, ale robotníci

zvíťazili a kozáci eúvli. Ruskí vojaci počas cú­vania vyhodili do povetria elektrickú osadu, ktorá celé mesto a okolie osvětluje. Pri Var­šave robotníci vyhodili jedon viac millionov hodný sklad, v ktorom boly potraviny a pušný prach. Pred rozhodením skladu medzi robot­níkmi a vojskom viedol sa boj, v ktorom viac robotníkov padlo.

Rusi sa v y p r a t a l i ! Krakov, 13. augusta. ,Nova Reforma1"

prináša mimoriadne zaujímavý dopis z Var­šavy, v ktorom medzi iným stojí:

Že jaká je dnes Varšava, to si z daleka nikto nevie predstaviť. Aby sme porozumeli velká radosť, ktorá naplňuje naše hlavné me­sto, dostatočné je nám povedat týchto pár slov : R u s i s a v y p r a t a l i o d t i a l t o ! Tak to znie ako sen, ktorému zpočiatku ozaj je íažko uveriť. Ešte len pred niekoľko dňami, keby volakto bol dal výraz tejto nádej;, len toto bolo možno odpovedať: šialenosf, fan­tastická bláznivost! Nuz a veru dnes sú už ozaj neni tu Rusi, jednoducho ušli odtiaľto po tolkej vyliatej krvi, po toľkých hrúzach, nes o-, nečných ukrutnostach päťdesiatich rokov. Ešte aj v posledných časoch denne 8—10 nešíasl-ných Poliakov obesili v nočnej chvíli a obža­lovaných vo vyšetrovacom väzení rad-radem palicovalí a aj ináč mučili. Pred niekolko týž­dňami viedla sa ešte formálna poľovka na mládež stredných a vysokých škôl. Nebo1 o bytu, ktorý by Rusi neboli prekutali, každého čo aj len trochu podozrivého človeka hned zla­pali a všade sme boli obkolesení špiónmi. Dnes už všetko toto pominulo, lebo Rusi ušli od­tiaľto. Dnes sú tu už neni úradníci, ktorých úlohou by bolo, aby banditov organisovali a delili sa s nimi na koristi. Dnes už nemusia odtiaľto zutekať statoční a ktorí sme tu, už nedýchame nakazený vzduch večitej l|e. Pred tým tu každý na každom kroku musel luhat od útleho dětinstva : na školských lavi­ciach, v kancellärii, v úrade, v dielni, vždy a všade. Dnes konečne oblahčene si vydýchnue môžeme vykročiť na ulicu, každý môže shodit so seba nanútenú náličnicu a môže sa takým ukázať, akým vskutku je.

Ukrajina proti Rusku, livov, 13. augusta. Najrozšírenejší ukra­

jinský časopis „Dilo" uverejňuje vyzvanie k obyvateľstvu, aby utvorilo válečný výbor. Tento výbor bol by ústredným orgánom už cvičeného alebo v budúcnosti sa prihlásivšieho ukrajin­ského dobrovoľníckeho vojska, ktoré sa zúčastní vo vojne proti Rusku.

Befitiálni Rusi. Berlin, 13. augusta. Wolífova agencia

oznamuje : Jedného vynikajúceho úradníka bý­valého petrohradského veľvyslanectva dvorného

SLOVBNSIiŠ: KfQVÍEfs: l Ô i augusta l'Jj

radou Ajfreda Kattnera petrohradská háved be­štiálnym spôsobom zavraždila. Kattnera, ktorý už vyše 3Q rakov stál na nemeckom konsuláte v diplomatickej službe, z príležitosti odcestova-nia nemeckého veľvyslanca a osobníctva veľ­vyslanectva nechali v hlavnom meste Ruska.

Monarchia, Francúzsko a Anglicko, Odkázanie vojny monarchii,

Uh. Tel. Kancellária oznamuje z Viedne: Britský královský velvyslanec sir Maurice de Bunsen vo štvrtok prišiel do cis. a král. spoločného zahraničného ministerstva a vyhlásil, že Francúzsko považuje sa byf s Rakúsko-Uhorskom vo válečnom stave, lebo Rakúsko-Uhorsko vedie vojnu proti Rusku, spojencovi Francúzska a podporuje nemeckú ríšu, ne­priateľa Francúzska. Zárow&mečkii.' Ňe»f-velvy slanec vyhlásil, že vzhľadom na seba-držanie sa Francúzska aj Velká Britannia považuje sa byť s monarchiou vo váleč­nom stave.

Osnova odkázania vojny. Viedeň, 13. augusta. (Uh. Tel. Kancel­

lária.) Londýnsky cis. a kr. velvyslanec včera dostal notu anglického zahraničného úradu na­sledovného obsahu :

Na žiadosť francúzskej vlády, ktorá neni v tom položení, aby sa bezprostredne stýkala s rakúskou a uhorskou vládou, sdelujcm vašej excellenců nasledovné:

Rakúsko-uhorská vláda, ked Srbsku odká­zala vojnu a s týmto v Europe začala nepriateľstvo, bez každej provokácie francúzskej vlády postavila sa voči Francúzsku do válečného stavu. V prvom rade Rakúsko-Uhorsko, poneváč Nemecko najprv, Rusku potom Francúzsku od­kázalo vojnu, v tomto konflikte zaujalo stano­visko, nakoľko zo svojej strany odkázalo vojnu Rusku, ktoré vtedy už na strane Francúzska bolo hotové k boju. V druhom rade dľa počet­ných hodnoverných informácií Rakúsko-Uhorsko poslalo čaty na nemeckú hranicu za takých podmienok, ktoré znamenajú priame pohrozeme sa Francúzsku. Vzhľadom na všetky tieto faktá Irancúzska vláda vidí sa prinútenou vyhlásiť pred vládou Rakúsko-Uhorska, že porobí všetky poriadky, aby zaujala stanovisko voči tomuto pokračovaniu a týmto vyhrážkam.

V súvise s týmto sdělením sir Edvard Grey vyhlásil pred naším londýnskym veľvyslancom:

Poneváč na vyššie uvedený spôsob medzi Rakúsko-Uhorskom a Francúzskom diplomatické spojenie je pretrhnuté, anglická kráľ. vláda vidí sa nútenou vyhlásiť, že počnúc od polnoci aj medzi Anglickom a Rakúsko-Uhorskom nastal válečný stav.

Francúzsko cigáni. Na anglickú notu predovšetkým treba po­

znamenať, že konflikt, ktorý vzkrsol medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom, teda jedným ne-pdvisiým štátom, zvláště v takej otázke, ktorá sa netýka europejskej medzinárodnej politiky, n e m o ž n o p o v a ž o ť a t z a p r o v o k o -v a n i e n e p r i a t e I,s t v a m e d z i eu­r ó p s k y m i š t á t m i . Čo sa týče odôvod­nenia francúzskeho odkázania vojny, treba vy­zdvihnúť : 1. Úplne s oeú spúšťa tú zaiste pod­statnú okolnosť, že m o n a r c h i a u ž a j l e n p r e t o b o l a p r i n ú t e n á R u s k u o d k á z a ť v o j n u , l e b o R u s k o m o-b i l i s á c i o u n a r i a d e n o u n a h r a ­n i c i a c h z r e j m e s a v y h r á ž a l o R a k ú s k o - U h o r s ku . 2. R a k ú s k o -U h o r s k o n e p o s l a l o č a t y n a ^^:ara-c^•s^:«.•^fl,e^nŕe:C.ik-^i.. ks ;a-n i c.u

a túto okolnosť na otázku francúzskej vlády aj v úradnom vyhlásení sdělili. Odôvodnenie francúzskej vlády neni teda len s a m o v o ľ ­n ý m p r e k r ú c a n í m , l e ž a j v e ­d o m o u l ž o u . Ked sa Anglicko odhod­lalo, že tradicionálne priateľstvo oproti monar­chii tak ľahko zadá, aby zastupovalo zále­žitosť Francúzska, tak je to poľutovaniahodným faktom, ktorý ale m o n a r c h i u n e n a ­š i e l n e p r i p r a v e n ú a m o n a r ­c h i a v p o v e d o m í t o h o , ž e p r a v ­d a j e p r i n e j , ľ a h o s t a j n e p r e j d e n a d n í m.

Telegrammy anglického kráľa a ruského cára.

Londýnsky časopis „Times" v čísle so dňa 5. augusta v plnom znení prináša telegramm, ktorý anglický kráľ Juraj poslal cárovi a odpo­veď cára. Dľa menovaného časopisu kráľ Juraj sa dozvedel, že nemecká ríša vyhlásila, že sa považuje byt voči Rusku vo válečnom stave a nato odtelegrafoval cárovi notu, ktorou sa ne­mecká ríša ohradzovala proti ruskej mobilisácii.

Telegramm kráľa J u r a j a . „Prinútený som veriE a predpokladať, že

toto osudné rozhodnutie p o v s t a l o z n e d o r o z u m e n i a . Mojou vrelou túžbou je, aby som nezameškal žiadnu príležitosť, ktorou by prípadne bolo možno o d s t r á-n i f n e b e z p e č i e k a t a s t r o f y , kto­r á h r o z í c e l é m u s v e t u . Preto sa obraciam k Vám s tou osobnou prosbou, aby ste rozptýlili toto nedorozumenie, ktoré dľa mojej mienky možno.; rozptýlit a žiadam Vás aj o to, aby s t e s a e š t e r a z p o k ú s i l i v y j e d n á v a ť o p o k o j . Ak za dobré uznáte, ponukŕtbm nejakým spô­sobom svoje sprostredkovanie v tejto mimo­riadne dôležitej otázke. Všetko urobím, aby pretrhnuté vyjednávania medzi veľmociami znova sa mohly započaf. Dľa mojej mienky obidvoch nás Vás práve tak ako mňa, vedie túžba, aby sme v záujme udržania svetového pokoja urobili všetko, čo je len možné."

Odpoveď cára. Na telegramm anglického kráľa ruský cár

odpovedal nasledovne: „S radosťou by som bol prijol Váš ná­

vrh, keby nemecký veľvyslanec včera popo­ludní nebol odovzdal mojej vláde odkázanie vojny.

Odkedy rakúsky ultimát bol v Belehrade odo­vzdaný. Rusko urobilo každý pokus, aby umožnilo pokojné riešenie vyskytnuvších sa otázok. Cieľom Austrie bolo, aby Srbov odohnala a zo Srbska urobila vazallský štát. Keby sa to Austrii po­darilo, tak by rovnováha na Balkáne bola po­mýlená, čo je však životným záujmom mojej ríše. Nemecko a Austria každý návrh mojej vlády odmietlo. Len ked pominul prajný oka­mih, aby na Austriu nátlak bol urobený, len vtedy sa hlásilo Nemecko čo sprostredkova­teľ, ale ešte ani vtedy nepodalo rozhodné návrhy.

Srbsku poslaný odkaz vojny Austrie ma prinútil, aby som nariadil čiastočnú mobilisá-ciu, ačkoľvek vzhľadom na hrozivé položenie moji vojenskí vodcovia ma k tomu pobádali, aby som na príklad Nemecka nariadil všeobecnú mobilisáciu.

Museli sme sa rozhodnúť k tomuto, pone­váč aj Rakúsko nariadilo všeobecnú mobilisá­ciu, mimo toho bombardovalo Belehrad, v Ha­liči koncentrovalo čaty a Nemecko v tajnosti robilo vojenské prípravy.

Zesom malprávo takto pokračovať, dokazuje rýchle odkázanie vojny zo strany Nemecka, ktoré prišlo celkom nečakane, lebo ja som voči cisá­rovi Vilhelmovi prevzal rozhodnú garanciu ohľa­dom toho, že sa moje čaty ani len s miesta nepohnú až dotiaľ, kým sa budú viesť vyjedná­vania a sprostredkovania.

V tomto slávnostnom okamžení veľkú váhu - Jkladiemna to, aby som Vás znova ubezgečil

o tom, že som cieľom prekazem'a vojny urobil všetko, čo stálo v mojej moci. Ale teraz, ked ma nútia k tomu, iste úfam, že Vaša krajina neopustí Francúzsko a Rusko. Nech vás Boh požehná a prijme pod svoju všemohúcu ochranu."*

Aj tieto telegramy budú vážnymi historic­kými dokumentárni a mrzkými pamiatkami panovania ruského cára Mikuláša II. a falošnej politiky Ruska. Z telegrammov vysvitá, že anglického kráľa zdesilo rozhodnutie nemeckého cisára, ked vyhlásil válečný stav. Príčiny tohto rozhodnutia nemeckého cisára kráľovi Jurajovi jeho radcovia, v prvom rade zahraničný minister Grey, zrejme nesdělili, lebo by ináč bol musel vedeť, že nemecký cisár válečný stav vyhlásil z veľmi dôležitých príčin, pre mobilisáciu v Rusku a pre nazadržané čestné slovo cára. Z telegram­mov vysvitá, že r u s k ý c á r a j a n g l i c -k é h o k r á ľ a k l a m a l . Predo všetkým neslýchanou opovážlivosťou a bezočivosťou je po­kračovanie našej monarchie voči Srbsku tak pred­staviť, že by sme my chceli zo Srbska vazallský štát urobiť. Proti tomuto predpokladaniu sa monarcha od prvého počiatku ohradzovala a ohľadom toho dala i garancie. Toto vedel aj cár. Práve naopak, vec má sa v skutočnosti tak. že Rusko považuje Srbsko za svoj vazallský štát, ináče by sa nebolo zamiešalo do konfliktu monarchie so Srbskom.

Ďalej neni pravda, že Nemecko sa pozde prihlásilo pokoj sprostredkovať. Nercecký cisár h n e ď z a k r o č i l , a k o h o o t o c á r p o ž i a d a ] , kým ale cisár Vilhelm vyjednával, r u s k ý c á r p o d v o d n ý m s p ô s o b o m , p o t a j o m k y n a r i a ­d i l m o b i l i s á c i u t a k n a h r a ­n i c i a c h R a k ú s k o-U h o r s k á , j a k n a h r a n i c i a c h n e m e c k e j r í š e . Ruský cár všetko urobil ale nie na udržanie svetového pokoja, lež na vyvolanie svetovej vojny. Týmto cieľom nezdesil sa ani lže a zavádza­nia. Najdôležitejšie okolnosti zamlčal, poťažne odtajil pred anglickým kráľom. To už na inú stranu patrí, že sa anglický kráľ dal cárom za­vádzať. Za vyvolanie svetovej vojny tak cár jak anglický kráľ sú zodpovední.

Nemecko-francúzska vojna. Zničený oddiel f rancúzskych dragónov.

R f i í i n c h e n , 13. augusta. V jednej z posledných bitiek bavorsky princ Hein­rich so svojou jazdeckou stotinou napa­dol a zničil jeden oddiel francúzskych dragónov.

Vo F r a n c ú z s k u je zle, Berlin, 13. augusta. Z Paríža přišly

chýry, ktoré dokazujú, že Francúzi neni súho-toyí na vojnu. Tých francúzskych generálov a plukovníkov, ktorí pre ich vysoký vek museli vystúpiť z aktívnej služby, povolali k službe, nakoľko to ich zdravie a nie príliš vysoký vek dovoľuje. Medzi povolanými je aj generál Pau, ktorého akiste poveria velením niektorej ar­mády, lebo svojho času jeho spomínali čo vo­jenského vodcu. Vo vojne roku 1870. tiež je­den pensionovaný generál, menom Uhrich brá­nil Strassburg.

Jeden z Paríža do Sofie vrátivši sa bul­harský dôstojník rozpráva, že vela francúzskych reservístov nechce narukovat. Republikánska garda násilím ich musela poshánat. V mnohých parížskych uliciach medzi reservistami a repu­blikánskou gardou boly boje.

Vojna na mori. Nemecké míny pri anglickýohbrehooh.

B e r l i n , 14 augusta. Voči anglic­kým zpravam Wolffovu agendu spino-

, mocnili vyhlásiť, že v Severnom, mori

• uugusia i. u i-a. SLOVBKSKS NOVINY

neni sú uložené míny na takých mie­stach, ktoré by ohrožovaly neutrálny ob­chod, lež míny sú poukladané v b e z-p r o s t r e d n e j b l í z k o s t i a n ­g l i c k ý c h b r e h o v .

F r a n c ú z s k i vodcovia v Londýne. Dvaja vysokí francúzski dôstojníci prišli

do Londýna, aby sa poshovárali o spoločnom pokračováni Anglicka a Francúzska počas vojny.

Balkánske štáty a vojna. Všeobecná mobilisáoia v Turecku.

Turecky sultán vydal k armáde proklamá­ciu, v ktorej hovorí, že kým v pokoji pracoval na vývine vlasti, v Europe vypukla velká vojna, preto pozval do zbrane všetkých synov tureckej rise, aby pomocou Božou mohol obránit svoje práva. Sultán hovorí, že jeho vláda chce pokoj a že dôveruje v tom, že svoju ríšu a svoje práva za každých okolností bude vedet obránit. Proklamácia končí sa s tými slovemi, aby vo­jaci poslúchali svojich predstavených a v páde potreby sta jeden chlap šli do smrti. Sultán úfa, že armáda splní svoju povinnosť.

Ministerstvo vojny sulíúnovu proklamáciu oznámilo armáde v dennom rozkaze, v ktorom hovorí, že ottománska armáda povinná je v danom okamihu na seba prevziať na ňu čaka­júce velké obete, aby smyla škvrnu ba!kŕ.n-kej vojny.

Mobilisácia v Bulharsku. ľSukurešt, 13. augusta. „Vi iorul" z

hodnoverného vojenského prameňa oznamuje. že všeobecná mobilisácia bulharskej armády za tri dni bude úplne prevedená. V Rumunsku meškajúci bulharskí dôstojníci dostali rozkaz, aby sa bez meškania vrátili do svojej vlasli.

Pro Patria. Základina Augusty.

Ťažká, ale výsledná je práca, ktorú .Zá­kladina Augusty" koná v hlavnom meste. lište by bolo predčasne chválit sa štatistikou, ale toľko už možno povedať, že blízo 5000 rodín dostalo rýchlu peňažnú pomoc, asi tolko rodi­nám v prírodinách dali podporu a viac tisíc ludom deň po deň dobrý obed. Takýto rýchly výsledok dobročinná akcia ešte nedocielila. Ale obecen3tvo sa ešte ani o jednu akciu s takou oduševnenosfou, s takou láskou nezaujalo. Ked nasbierané peniaze rozdelia, prídu nové, ked chudobní dostali potravu, bohatí pošlú novú a čerstvú a čo sa deje so železnými obrúčkami, to je velkolepé. Tisíce a tisíc zlatých a strie­borných šperkov prichodí so dňa na deň, aby takto bola poskytnutá pomoc rodinám naruko­vaných vojakov. Železné prstene o 1—2 dni budú hotové a vtedy každý dostane svoj. O to prosíme každého šľachetného človeka, aby podporoval oduševnený tábor jej výsosti arei-kňažny Augusty.

Kraj inská pomooná akoia. Ministerský predseda gróf Stefan T i s z a

tflk rozhodol, aby sa peniaze, ktoré sa nasbie-rajú o Krajinského pomocného výboru, obrá­tily na dva hlavné ciele, a síce na podporova­nie rodín na vojnu povolaných a na podporo-nie ranených vojakov.

Pamätajme na Uhorský Červený kríž!

Na Uhorský Červený kríž čaká ťažká, ale vznešená úloha: opatrovanie chorých a ranených nášho vojska. Aby ale tejto svojej úlohe zodpovedať mohol, potre­buje pomoe obecenstva. Ľudia, ktorí ste ostali doma, obetujte čo môžte na Uhorský Červený kríž a pomáhajte tým opusteným rodinám, ktorých udržo-vatelia sú na vojne. Podělte si s nimi to niečo, čo máte ! Boh takéto obete milosrdným ludom hojne odplatí !

Predĺženie moratorinma. Štvrtkové číslo úradného časopisu uverej­

nilo nariadenie o vlády predĺžení moratória. Ustanovenia nariadenia sú nasledovné. N a čo sa potahuje predĺženie moratória.

V smysle nariadenia d v a m e s a č n é o d r o č e n i e povoluje sa na vykonanie už sročných alebo záverečné do 30. septembra vypršaf majúcich zaviazaností, ktoré sa zakla­dajú na zmenke, obchodnej poukážke, čeku, alebo alAmkoľvek inom pred 1. augustom r. 1914. povstavšom obchodnom alebo súkrom­nom výkone. Čas odročenia ráta sa od dňa sroku a jestli dlžoba pred 1. augustom r. 1914. vypršala, tak od 1. augusta r. 1914.

Úroky a protesty. Ohľadom takých dlžôb, od ktorýui. sa dľa

dohovoru alebo dľa zákona má platiť úrok, možno úrok zarátaf aj na čas tohto odročenia. Od dlžôb, pri ktorých úrok nebol vymienený, možno rátať zákonný úrok.

Čas odročenia ohľadom výšspomenutých dlžôb ani do času • zastarania, ani od času uplatnenia práv zarátať sa nesmie.

Počas predĺženia hore vzaté protesty sú neplatné.

Na čo sa nepotahuje predĺženie moratória.

1. na úroky, splátky a renty štátnych a štátom zabezpečených dlžôb.

2. na kupóny úrokov a vylosované ob­nosy záložných úpisov, jako aj všetkých takých obligácií, ktoré sú súce ku uloženiu sirotských peňazí alebo ku kauciám ;

3. na úroky a splátky ammortisačných pôžičiek a takých požiadaviek, ktoré môžu slú­žiť na základ vypustenia v 2. punkte spomenu­tých iných smlúv;

4. na poplatky za upotrebúvanie vodovo­dov, verejného osvetľovania a vôbec všetkých verejných diel;

5. na dlžoby Červenému krížu, základine pre podporovanie rodín na vojnu išlých voja­kov a iným z príležitosti vojny založeným po­mocným základinám;

6. na požiadavky vydržiavania a životné renty;

6. na úplnú požiadavku assekuračného obnosu na pád vojenskej služby, pri iných assekuráciach na život na vyplatenie poistené­ho obnosu po 500 korťin, pri poistení proti ohňu a krupobitiu na platenie poplatkov a na vyplatenie odškodného, pri všetkých ostatných odvetviach poistenia na vyplatenie odškodného po 400 korún ;

8. na požiadavky za byt, vyjmúc jestli dlžník koná vojenskú službu, alebo jestli padá pod taký ohľad, jako vojenskú službu konajúce osoby a nemá riadneho dôchodku alebo aspoň ak nedostáva bytné:

9. na árendátorské požiadavky v hospodár­stve, jako i v priemysle;

10. na požiadavky povstalé zo služobnej smluvy, tik v poľnom hospodárstve, jako v priemysle.

11. na požiadavky podujímateľovprác p; o.i podpodujímateľom;

12. na požiadavky povstalé z manipulova­nia cudzieho majetku, s ponechaním práv ma­jetok manipulujúceho.

Vklad a bežný účet. Majiteľ vkladu so svojím, pred 1. augu­

stom r. 1914. uloženým vkladom počas pre­dĺženia moratoriuma môže naložiť len pod na­sledovnými podmienkami:

Jestli obnos vkladu alebo bežného účtu 1. augusta neprevyšoval 2000 korún, vkládat:I môže žiadať vyplatenie 200, jestli však obnos 1. augusta prevyšoval 2000 korún, môže žiadaE vyplácanie po 200 korún mesačne; ale pri vklade od 2000 po 4000 korún možno žiadaE vyplatenie len 10%-ov celého vkladu.

Majiteľ bežného účtu môže žiadať vypla­tenie celej svojej požiadavky, jestli hodnoverne dokáže, že peniaze potrebuje na plácu svojich zamestnancov, na árendu od obchodnej miest­nosti alebo dielne, na daň alebo na zaplatenie inej verejnej dlžoby. Majiteľ bežného účtu ôsmymi dňami prv má písomne oznámiť ústa­vu, že kedy a koľko peňazí bude potrebovať.

Pri úverkových spolkoch žiadaný obnos v žiadnom páde nemôže prevyšovať polovicu ce­lého vkladu.

Ústav alebo firma nemôže odopreť tú žiadosť vkladateľa, aby z jeho bežného účtu u toho istého ústavu istý obnos na bežný účet alebo na vkladnú knižočku iného bol prene­sený. Nový majiteľ s takto preneseným obno­som môže naložiť len pod tými istými pod­mienkami, pod ktorými naložiť s ním bol opráv­nený predošlý majiteľ obnosu.

Na vkladné knižočky uložený, ale aspoň 10.000 korún obnášajúci vklad majiteľ u toho istého ústavu môže si dať preniesť na svoj už jesLvujúci alebo na nový bežný účet a s pe­niazmi môže naložiť tak, ako by ich pôvodne bol mal uložené na bežnom účte.

Vklady verejných základín na vkladných knižočkách alebo na bežných účtoch v neob­medzenom obnose majú byť vyplácané.

Assekuračné poplatky. Zaplatenie assekuračných poplatkov, na

ktoré sa predĺženie moratoriuma vzťahuje, dlžník po vypršaní moratoriuma nemôže odo­preť s odvolávaním sa na to, že assekurácia následkom nezaplatenia poplatku prestala.

Iné ustanovenia. Minister finančných záležitostí korporá­

ciám, ktoré sú oprávnené vyrubiť verejné ťar­chy, môže predĺžiť termín zaplatenia takých požiadaviek, ktoré sa platia z verejných tiarch, jestli sa termín ich zaplatenia predĺžil.

Minister pravosúdia v Horvatsko-Slavon-sku splnomocňuje bána, aby ku vykonávaniu tohto nariadenia potrebné podobné poriadky cestou nariadenia ustálil.

Toto nariadenie dňa 15. augusta vstúpi do života a s týmto 31. júla poťahom na morato­rium vydané nariedenie ztratí platnost.

CHÝBNIK Budapest, 14. augusta.

Počas ie máme v Budapešti jasné a velmi teplé — Po krajine panovalo jasné, suché a teplé počasie. Temperatúra poskočila. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá prevažne suché a teplé počasie, mie­stami dážď.

Prejav vernosti. Z Banskej Bystrice píšu, že vodcovia národnostného pohybu stolice zvolenskej vydali nasledovné osvedčenie: .Úpri­mne a mužsky vyhlasujeme, že všetcia sa vy­znávame za verných synov vlasti uhorskej, ktorí sme vo všetkom solidárni s akciou uhor­ského národa a následkom toho hotoví sme naše sily a vlohy na prospech uhorskej vlasti obrátiť a zodpovedne tomuto s oduševnením účast brat v každom pohybe, ktorý má za cieľ blaho vlasti. Lebo v týchto historicky význam.

tieň raňajkami pol pohára SCHMIDTHAUER-ovej

Užívaní* t«Jto vody J« pravým poiehnaniin ?!» M u l i k . K M l í síolloa> *as.*&aal*..

•kazený CalfiAok za 9—3 hodiny uvedie do po­

riadku Malá flaSfca 40

hal. Velká- flaška

ŕ *

Velký zdar, ktorý si tento prostriedok zaslúženým spôsobom vydobyl, vysve!Iu|e, Ze pricbodia do obchodu napodobeniny (a kedy-vtcdy aj „zdarma" sa ponúkajú, poíom ale velmi draho sa ratajů.) Len táto okolnost nás pobáda liu tomu, aby sme ku ochrane čitateľov pred napodobeninami na vyššom obrázku znázor­nili, ako vyzerajú Maše a ochranná známka pravého Feller ovho „Elsa-íluidu".

Nedeje sa toto cielom reklamy, lebo na dotazy lekári potvrdzujú, tisíce podakovacích hslov doka­zuje, ako utišuje bolesti, posilňuje svaly a žily, občerstvuje, všelijaké reumatické prechladnutím, prievanom alebo vlhkostou pritiahnuté stavy lieči. S výtečným výsledkom upotrebúva sa aj pri rozličných neduhoch, ako je nátcba, bolenie hlavv, zubov a údov. Nedostižitelný je jeho liečivý účinok aj pri Jámkc, nj pri zastaralých neduhoch, trhaní v údoch, vytknuliach, influenci, úsade, ochromeniach, slabosti zraku, mi^räne a pri mnohých tu ani nespomenutých nemociach. Jeden pokus neni drahý. 12 sklenic íranko 5 koiúu.

Máme dobrý appelít, zdravý žalúdok, žiadny zlý poeii, zato ale Feller-ove prečisíujúec rcbarbarové „Elsa-pilule", ktoré aj zapečenie a neriady v trávení, kŕč-?, záhu, tlak v äíalúdku, napínania ku vracaniu, kyslé ryhanic,. zdu'ie aid. odstraňujú, lekármi odpoiúčané a Jacné sú. G škatuliek franko 4 koruny. Obidva domŕ.co prostriedky pravé dostat jedine u lekírnika

I> drtili BÍCA, CENTRÁLA 121. (Záhrebská sloiica).

nýeh dňoch všetcia musíme by£ preniknutí po­vedomím toho, že všetcia občania tejto vlasti mi bratia a že sme jednp srdce, jedna duša, j::cd očami ktorých môže byt len jeden ciel: <'esE a blahobyt uhorskej vlasti." Ohlas podpísali fiškál dr. Štefan Thurzo, fiškál dr. Milan Izák, evanjelickí farári Jozef Hodža a Ján Vansa, Kdvard Peíritíovieb, Dt;niel Tusinszky, Pavel Kattkay a Izidor Žiak.

P a l e t a arcikrnežaťa Jozefa — ne-laociHcau. Arciknieža Jozef a jeho manželka arefkňažna Augusta svoju budínsku palotu po­nukli na nemocnicu pre ranených vo vojne vojakov.

Gróf Apponyi u ministra vojny. Gróf Albert Apponyi vyhľadal honvédskeho ministra baróna Samuela Hazaiho a v zá­ujme honvédstva nabídol mu svoje osobné i-lužby. Gróf Apponyi súčasne sdělil ministrovi, že svoj eberhardský kaštieľ prepustí raneným vojakom. Minister obe nabfdnutia grófa Appo-nyiho s vďakou vzal v známost a osvedčil sa, že s radosfou použije jeho služby.

Boď'na ministerského predseda na vojne. Dvaja mladší bratia ministerského pred­sedu grófa Štefana Tiszu : Koloman a Ludvik narukovali k vojsku. Jako sme už sdělili, na vojnu odišiel aj jediný syn ministerského pred­sedu: Štefan..

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je tô náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keó! sa začneme hneď liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-titu, nech hneď užíva „Kalvárske aromatické kvapky' 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-80 franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena Flittnera v Banskej Bystrici- (Beszterczebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

P a m i a t k a evanjelickej synody. Dňa 25. augusta bude 300 rokov tomu, čo v Spišskom Podhradí (Szepesváralja) zasadla evanjelická synoda. Pamiatku tohto potis ský evanjelický dištrikt a s ním celá uhor­ská evanj. cirkev zasvätí 25. augusta v Spiš­skom Podhradí.

Tisíci chvália všeobecne známy a obTúbený „Juno krém* masť na tvár, lebo kto ju upotrebujo, istotne opeknie. Pohy, pupence a iné tvár ápaíiace líaKy za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1'20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K. 2'30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" a k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto aie nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dosiať u Dra Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešte dues na túto adressu.

Odsúdení úžermcl s potravnými článkami. Kapitanát VIL okresu Karola Kle-mentsitsa pekárskeho majstra v Murányi ulici v dome č. 59. odsúdil na 5 dní do chládku a na 200 korún peňažnej pokuty, iebo kilogramm chleba predával po korune. — Vilhelmovu Steinerovu a Edmunda Herzoga, obchodníkov s koreninami v Rákospalote odsúdili po 3 dni do chládku a po 50 korún peňažnej pokuty, lebo kilogramm cukru namiesto 86 ha­lierov predávali po 90 halierov. Tiež novope-štiansky kapitanát Karola Gidru, trhového od-predavača v Rákospalote odsúdil na deň väze­nia a na 25 korún peňažnej pokuty, lebo kilo­gramm rajčiakov namiesto 20 halierov tredá-val po 24 halierov a odpredavačku na trhu Imrichovu Szászovu na deň do chládku a na 10 korún peňažnej pokuty, lebo kilogramm ze­lenej fazule namiesto 16 halierov predávala po 28 halierov. Polícia mimo týchto ešte iných 19 priokupcov odsúdila pre sdieranie obecenstva.

Zodpovedný redaktor : Karol Csccsotka.

Zlaté a strieborné články, .odlnky, retiazky, prstene, šper-iy, stolové náčinie a početné iné nedmety do daru najdete v bohaté Ilustrovanom

skvostnom cenníku chýrneho svetového vývozného doma

len

Vlastná dielňa na hodiny vo Švajčiarsku. Ž.'adny planý tovar, len spolahllvé služobné hodinky-

Niklové RoskO; í-hodinky, 8G hodín idúce, K 410, strie­borná pancierová reliazka K 2 20. strieborný prívesok 90 hal, niklová retiazka K 1 —, ženské hodinky z ocele alebu •íiklu K 7 SO, kyvadlové hodiny K 12 50.

Rozposielanie na dobierku alebo za vopred poslaný obno3. Za nezodpovedné peniaze sa vrátia.

NajlopH prsuneri kdpTl L a C H Ó

posteľné perlo I fcllohnodelio, d o b re-

n o , d r i a p a n é h o p e r í n 2 K., lepSieho í>.iCi í., p r í ­m a p o l o b i e l o h o S-90 K., b i e l e h o 4 K., b i e l e h o p i p e r i o t é h o CIO K., 1 kilo v o I m i j e m n á h o, s n a-h o b i o l e h o , d r i a p a n ó-h o S.<0 K., 0 K.. 1 bilo p i p o-

r i *, hrodého 8 K., T K-, blšieho, jemneho 10 K., uanajrf i jcrnního p á p e r i a r p o d p f i 12 K. Iŕ e l e b j e d n a nf

o d 5 k ; . í i e n k o. Hotové periny.

Z hnsto Ibiného Cen-enéflo, modrého, bieleho alebo Mého nen-kin»u 1 d u o h n a, 180 cm. dlhá, asi 120 cm. Sírová, e p o l u

p o d u š k a m i , každá 80 cm. dlhá, *ai 60 em. íiroki na­plnene no-v i m hnedým, relnl trvacim piperislým p e s t o I-n Ý m p o r i m 16 K., p o l o p á p e r í m 20 K., p i x* K . , 1 o d n o t l i v á d u c h n a 10 K., S2 K., 14 K. j e d n a p o d n i k á 8 K.,8.60 K., «11., D n o a n y dlh*. 110 cm. iiroké, 18 K., 14Í0 K., 1T-S0 K., A t , pô­d u i k T 60 a n . dlhé, TO cm. Iiroké, 4.60 K.. B.20 K., S.TO K., s p o d n é d u c h n y ÍO eilného. itruíoTanóho gradlti 180 om. dlhé, 118 cm. iiroké 12.80 K., 14.80 K. Rořpoelelanie na dobierku po&nue od 11 korún íranko. Zámena dovoloni, t a ncxodpoTedné

' sa pesiase vrátia.

i . BBKISCEvSeschenits l , C. 898. Cechy. Bohato iHu9troT«m+ cenník zdarma a franko.

— -iragHMfflwmjreamnml

i p e r i m ' 1» K.,

200 cm.

!

Najdokolanejšie a každému cieľu zodpovedajúce

šijacie stroje vedľa garancie od 25 korún vždy predáva

án dielňa na Šijacie stroje

B u d a p e s t , VII., I zabe l la- té r 3 . Tiež dávam na vedomie, že bársjakú Šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol, za velké peniaze predal Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

R i p v l r l p pôvodné anglické vý-- D l C j m e - r o b k y s výtečnou gummou za 80 korún, t o slobod: ným chodom s úplným výstroje*

£? nim (acetylénový Iampáä, zvonec aid) ZR 9u korún pošlem. Na vidiek na dobierku. PSí-ročná záruka. P a n i F r a n c Bencze, B u d a p e s t , M i -

tyás- té r 12. I.

Z a obsah i n s e r U ? r e d a k c i a n e n i zodpovedná. Tlačené na r-otačnomrstroji kniiitlačiarne účastinárske] spoločnosti „ E u r ó p a " v Budapešti, VL okr. Ó-utcza 12. :L